Dva dni v Moku

Letna sezona je v plnom prude a s Plysakom sme sa rozhodli skusit pre nas lezecky novu destinaciu a to polske Tatry, konkretne oblast Morskeho oka v doline Rybiego Potoka a dolinu Piatich polskych plies. V sobotu poobede vyrazame z Brna a po par nezazivnych hodinach dialnicneho zivota nas vitaju, ako to uz byva zvykom totalne uprsane Tatry a pakovisko na Lysej Polane. Je este pomerne malo hodin a preto sa ideme poobzerat po nejakom lokale na pivecko. V obci Podspady nachadzame stylovu penzion/ubytovnu a ponuka borovicky, piva a ceny 6 EUR za noc vo vlastnom spacaku podliehame. Rano sa prebudzame do plechoveho pocasia a presuvame sa na parkovisko na Lysej Polane, kde nas vitaju doslova tisice Poliakov. Nahadzujeme krysy (podla vahy skor poriadne potkany) a po dvoch a pol hodinkach predierania sa davom stojime na chate Morskie oko pod mohutnou hradbou Mengusakov. Na chate ani v okoli sa takmer neda pohnut, navyse zistujeme, ze vypredali master topo sprievodcu Mnicha a tak sa dlho nezdrziavame a odoberame sa trochu znechuteni do vyssich partii doliny. Po dalsich dvoch hodinach vynasky, hladania bivaku, vody, poskakovania po kamenoch a konecne pochopenia, ze ziadny nenajdeme sa ubytovavame na malej luke kusok v dolinke pod Mnichom a pozerame na seba, ze toho dnes mame asi aj dost. Prebalujeme krysy a predsalen ideme pozriet pod stenu. Koli unave si vyberame cestu trochu sportovejsieho charakteru (dobre odistene nitmi) s bouldrami v platniach Waclav spituje za 6+, ku ktorej po troch vyrovnanych dlzkach este Plysak pridava jednu variantu – dlzku Zamsta Waclava s bouldrom (previsnuta spara) za 7+, ktory mna pustil uz iba AF. Konecne sme na vrchu… uz pomaly od unavy ani nevidim. Za sera zlanujeme a plahocime sa do nasej ubytovne. Vecera, doutnicek, slivovicka, spacak a bezvedomie.

Druhy den je pocasie opat skvele, rano sa nikam neponahlame. Dnes planujeme vyliezt dve tradicne cesty, koli ktorym sme sem prisli a vlacili vsetky tie haraburdy na istenie. Najprv lezemie Orlowskeho cestu 5, co je vlastne varianta Tradicnej drogy (s klucovym trochu hluchym kominom) a potom Kant Klasyczny za 6- (tri po sebe nasledujuce spary – prva siroka, druha prstova a trretia sokol so sparov – klucove miesto, nasleduje dolez v platniach) . V obidvoch tychto klasikach, ktore maju kazda styri dlzky si od zaciatku do konca vydatne zaleziete v perfektnej zule, ktora sa v Tatrach len tak nevidi. Standy su vlastne ale priebezne istenie je cele vase, stare postupove skoby su na mnohych miestach najma v tych klucovych, asi koli zabave vytlcene – vezmite si dost materialu (mikrofriendy sa hodia). Koli atmosfere jen niekde ponechany dreveny klin po prvovystupcoch. Z vcholu Mnicha su ozaj fantasticke vyhlady na cele okolie. Po lezeni opat prebalujeme batohy, nahadzujeme krysy (su snad este tazsie ako vcera) a vydavame sa na trojhodinovy trek do vedlajsej doliny Piatich polskych plies cez Spiglaszovu prelenc. Na chatu Piatich polskych plies prichadzame poriadne dobiti, chce to pivecko, jedno, dve, tri :-) a hned je svet ruzovejsi. Vsade je plno ludi, ale dobra atmoska, pekny letny večer, spálené ksichty, sum varica a bolavé ruky od lezenia, leto v Tatrach ako ma byt! V skratke nasleduje vecra, vecera, vecera, dezert, pivecko, doutnicek,slivovicka a upadame do bezvedomia pred chatou.

Treti den mame v plane klasiku na Zmarlu turniu od pana Motyku, lenze rano po tom co uz sme skoro na odchode pod stenu nas prekvapuju nahle gastro-entero… problemy a tak po chvili vyckavania prebalujeme batohy za krysy a plahocime sa naspat k autu a odchadzame domov. Skoda…

Vylet do polskych tatier kazdemu doporucujem. Chaty maju styl a horolezecku atmosferu, je to tam trochu ine ako v tych slovenskych (Poiaci si vazia tradicie). Na Mnichovy najdete fantasticku zulu a perfektne cesty. Sverovychodna stena ma skor tradicnejsie cesty po vlastnom isteni a juzna je skor pre sportovych buchacov, kde stacia expresky, jednoduche lano a lezenie v osmom a vyssom stupni obtiaznosti :-). Kazdopadne destinaciu doporucujem mimo vikend a letnych prazdnin, ale malo to aj svoje – po ceste sa okrem prirody rozhodne bolo na co pzerat :-).

Maják.

DSC_0072 DSC_0067

DSC_0084 DSC_0086

DSC_0092 DSC_0089

DSC_0076 DSC_0079

Napsat komentář