Patronus Inžus

Je veľa krásnych štítov v Tatrách. Vždy som však mal túžbu ísť na ten najvyšší. Cieľ bol teda jasný od začiatku, druhý krok bol už len zohnať ľudí. Zuzka sa sľúbila už dávnejšie. Janku som navnadil na opekačke a Kamča sa pridala po zmienení plánu pri náhodnom stretnutí so Zuzkou v Hannibale.

Predpoveď počasia vychádzala podľa našich plánov, takže sme sa vsetci tešili :) Prvú noc sme chceli prespať nad Sliezskym domom. Odtiaľ ráno valiť rovno na Poľský hrebeň smer Martinka.

Odchod bol naplánovaný 15:40 na pumpe. Už sa veziem z práce busom na spomínanú pumpu, keď sa zrazu Kamča pýta v spoločnej konverzácii. Správa prišla 15:25: “Decká, čo si mám presne všetko zbalit? Mám strašne veľa vecí!” Prebehlo chvíľkové zamyslenie sa a rátanie v mojej hlave, 40 – 25 = 15. 15 minút pred odchod sa Kamča pýta, čo si má zbaliť. Nádych, výdych, nádych, výdych. Ok, v pohode, nejak to zvládnem. Sú to predsa len tri ženy. Nakoniec na obranu Kamči vyplynulo, že mala migrénu, a tak sa jej balenie trošku omeškalo.

Na pumpe sme sa stretli so Zuzkou, počkali na Janku a všetko napratali do auta. Kufor plný, na zadnej sedačke karimatky, ruksak… Vtedy som si spomenul na správu od Kamči. „Ja mám strašne veľa vecí.“

Hráme tetris s kufrom a v tom prichádza Kamča so svojím batohom. Takže, spravil som to najlepšie rozhodnutie: “Psssst, click” a už som pil pivko, ktoré som mal z pumpy. Dievčatá to tam predsa nejak napratali, odchádzali sme po pol 5.

Náladička bola fajn, čas príchodu sme mali mať pár minút po 8. To je ešte fajn čas, aby sme stihli vyšlapať na Sliezsky dom. Za Hradišťom sme chytili kolónu a ešte sme sa zastavili v Žiline v Tescu na menší nákup. Odchádzame z parkoviska, prichádzame na prvý semafór. Kamča sa zrazu ozve veľmi pokojným hlasom. „Nevadí vám, že máme otvorený kufor?“ Skoro nás seklo v krkoch, ako rýchlo sme sa otočili. Zbadali sme, že má pravdu :D Už som si predstavoval, ako zbierame všetky veci po parkovisku a naháňame ludí, čo neváhali a nejaké z nich si už stihli privlastniť. Zastavili sme na najbližšom možnom mieste a bežali pozrieť do kufra. Naštastie nič nevypadlo vďaka technike balenia “Sardinky v konzerve”.

V deň našej cesty sa stalo v Tatrách nešťastie a v dôsledku búrky zomreli 4 ľudia. Veľa ďalších bolo zranených. Počas cesty sme teda dostávali odkazy na články od našich rodín, frajerov a kamošov. To nám nepridalo na istote pred naším výšľapom. Do Tatranskej Polianky sme sa dostali niečo po 10. Rozhodli sme sa stráviť noc na parkovisku. Trošku som provokoval dievčatá s medveďmi, ale vždy mi bolo povedané, že mám prestať a že som blbec. :D

Ráno budíček o 2:50. Nasledovala krátka príprava a nakoniec niečo po 3:20 sme už kráčali na Sliezky dom. Zvolili sme asfaltovu cestu, kedže bola noc a nechcelo sa nám neustále svietiť pod nohy. Od Sliezkeho domu sme pokračovali na Poľský hrebeň. Snažili sme sa ísť čo najrýchlejšie, neoddychovať, nespomalovať. Na Poľskom hrebeni sme boli cca 6:30. Takže nám to trvalo celkom 3 hodiny a 10 minút. Slušný výkon. Na hrebeni sme sa rozlúčili s Kamčou, ktorá si chcela dať ľahšiu túru na začiatok.

My sme si nasadili sedáky a valili na hrebeň. Cesta na Velický štít prebiehala celkom v pohode, až nato, že skaly boli mokré. Rozhodli sme sa zlaniť platňu pod Velickým štítom. Vytiahol som lano a už som valil dole. Následne som počkal ostatné učastníčky zájazdu. Všetke prebehlo parádne, rýchlo, už len tebalo stiahnuť lano. Čo čert nechcel, zaseklo sa. Pomaličky ťahám, povoľujem, trhám. Bohužiaľ bez výsledku. Batoh dole z chrbta, naviazal som prusík a už som liezol hore. Dievčatá zatiaľ pozerali kadiaľ ďalej. V polovičke lezenia sa mi podarilo vyliezť na policu a lano odtiaľ stiahnuť. Super, stratili sme pol hodinu blbým lanom.

Ďalší plán bol jasný: “Musíme pridať!”

Ako sme pokračovali do sedla pod Likvorovým štitom, internet sme nechytali, takže Zuzku napadlo napísať nášmu patrónovi, aby nám skúsil pozrieť predpoveď. V sedle mu zavolala. Keď zistil, že nám naša cesta do sedla trvala 2 hodiny, nebol moc nadšený. Znel váhavo v našom ďalšom postupe o zdolaní Gerlachu.

Tak, a v tomto bode nastala panika level „Musíme ale vážne pridať, inak bude zle, Inža znel váhavo. To je zlé znamenie.“ hovorí Zuzka. Ja som bol odhodlaný ísť na Gerlach, aj keby malo trošku pršať. Janka súhlasila, že pokračujeme. Zuzke sa to úplne nepozdávalo, ale nakoniec pokračovala aj ona. :) Hrebeň začal byť trošku ostrejší, ale stále maximálna pohodička. Počasie sa zhoršilo, videli sme tak 50 metrov pred nás. S orientaciou sme problém nemali, skôr nás trápilo to počasie. Niekde pri Lučivnianskej veži prebehol další telefonát s našim patrónom Inžom ohľadne počasia. Telefonát končila Zuzka približne takto. „Takže nemáme isť na Rampu. Dobre super, dík, ahoooj“. Zložila telefón, pozrela na nás a hovorí: “Inža povedal, že nemáme ísť na rampu, to je zlá cesta.”

Zamysleli sme sa a Janka sa pýta Zuzky: “Čo je to vlastne tá rampa?”

“Nooo ja neviem, počuj Ondrej, čo je to tá rampa?”

“Ja tiež neviem :D”

Nasledoval výbuch smiechu a zhodnotenie, že sme dostali super radu, ktorej nerozumieme. Snáď nám to bude jasné, keď spomínanú rampu uvidíme. :D

• 

• 

• 

Pokračovali sme ďalej a snažili sme sa hádať, čo môže byť tá rampa. Samozrejme, natrafili sme na veľkú policu z pravej strany hrebeňa. Už od prvého pohľadu sa zdala byť veľmi podozrivá. Išiel som sa tam pozrieť a zhodnotil som, že to nie je správna cesta. Bola to tá rampa. V tom sa mi uvoľnil veľký balvan pod nohami a len tak tak som sa chytil rukami o skalu. Z doliny bolo počuť padať kameň, ktorý zhadzoval dalšie kamene. Idem vysokým tepom spať a Zuzka na mňa kričí, že vidí mužíčka. Ja jej hovorím, že som skoro zletel. Nie je moc nadšená, ale tak pokračujeme ďalej. Onedlho prichádzame do ostrejšieho terénu a po krátkej konzultácii sa rozhodneme, že sa naviažeme. Skracujem lano ako nás učili na Brnčálke.

Zuzke cinká telefón. SMSka od Kamči „Decká, dúfam že zostupujete ide na vás veľký bordel“. Úroveň paniky sa zvyšuje, Zuzka hlási:

„Musíme si mega, mega, mega pohnúť, inak nás chytí búrka a skončíme zle“. V tom momente som chytil internet tak som pozrel radar a vidím že sa blíži len maličký mrak. Zuzke z tváre čítam pochybný pohľad. Tvrdí, že Kamča to vidí možno lepšie zo spodu a radar tiež nie je stopercentný. Nejak sme sa ukľudnili navzájom a povedali si, že jediné čo nás chytí, je slabý dážď. Vždy ju to naštvalo, aký som bol kľudný ohľadne počasia, až dospela do bodu, kde sa zastavila a povedala. „Chceš zomriet na hrebeni, Ondrej?“ Vidím, že to myslí vážne. Snažím sa vyzerať stále sebavedomo :D Po príchode na Zadný Gerlach sme si dali menšiu pauzu a pokračovali sme zostupom do Tetmajerovho sedla pred posledný exponovanejší hrebeň na Gerlachovský štít. Zuzka si už zažila poriadnu búrku v Tatrách, ja ešte vôbec, takže to beriem trošku na ľahkú váhu. Snažila sa z nás dostať či si nepamatáme spomínané zostupy z hrebeňa, ale dospeli sme k záveru, že to už nemá zmysel. Zostup by bol nereálny a najlepšie bude ak to zlezieme cez tradičnú zostupovú cestu – Batizovský žľab. Nakoniec sme predsa len dosiahli najvačšieho vrchu na Slovensku. Bolo niečo pred pol druhou.

• 

• 

Hore sme stretli Poliaka, ktorý si tam varil čaj a mal úplne na háku nejaku búrku. Odfotili sme sa a už ma hnali dole. Celkovo sme tam strávili asi 10 minút. Napriek mojej snahe užiť si vrchol dlhšie som bol donútený vydať sa na zostup. Vyčítal som im celú cestu dole, že ma nenechali posedieť na vrchu aspoň o pár minutiek dlhšie. :D Ženieme sa dole Batizovským žľabom. Počasie sa postupne zhoršilo. V sprievodcovi bolo písane, že sa máme držať vpravo a nakoniec to stočiť na ľavú stranu. Janka sa necítila až tak isto pri zostupe, ale stále sme mali dobré tempo. Potom sme započuli hrmenie. Level stresu vzrástol na “Viete, že keď je v Tatrách silná búrka, tak padajú kamene a môžme sa dokonca utopiť” :D Začalo liať a každú chvíľku hrmelo, niekedy bližšie, niekedy zas ďalej. Skaly na posledných metroch zostupu boli úplne mokré a klzké a tiež sa valila voda úzkym žliabkom, v ktorom sme mali v pláne zostupovať. 2x sme zlanili a nakoniec začal dážď ustupovať. Možno mali nakoniec tie baby pravdu a spravili dobre, že ma nenechali užiť si vrcholu. Do hodinky sme uz sedeli pri Batizovskom plese.

Cesta k autu bola nekonečná. Zastavili sme sa ešte v Starom Smokovci pre Kamču a už sme fičali na chatu v Západných Tatrách, ktorú nám Jankina rodina požičala na prespanie. Dali sme si pár piviek a išli spať. V sobotu sme nakukli do oblasti Machnatô pri Jasnej. Zastavili sme sa ešte v obchode, lebo Zuzka stratila istítko nevedno kde, ale asi niekedy pri zostupe. Obsluhoval nás predavač, ževraj fešák. Následne som v aute 5 minút počúval, aké mal obrovské mihalnice a či si ich maluje alebo niečo podobné. Zábava cestovať s 3 ženami 😃.

Machnatô je krásna oblasť s plno cestami. Zaliezli sme si tam len 2 cesty. Ja som skúsil Čierny kút za 5+ a následne 7-. Kamča skúsila Čierny kút a mala podobne zlé pocity ako ja. Zuzka a Janka liezli vpravo cestu, ktorej názov si nepamatajú. Následne sme so Zuzkou hľadali cesty Vzdušná a Vzdušnejšia, ktoré sú vraj veľmi pekné, ale bohužial začalo pršať. Kamča musela zliezať z cesty Sokolík za 5+ skrz dážď. Rozhodli sme sa vrátiť na chatu so zastávkou v Tescu na večerné grilovanie.

Pri grilovaní vznikol skvelý nápad, že si v nedeľu pozrieme východ slnka na Baranci. Super, zase vstávame o 3 ráno a v noci sa predierame čiernym lesom, kde sa vyskytuje veľké množstvo medveďov. Janka stále tlieskala, Zuzka mala zavesené expresky na batohu, aby cinkali a Kamča búchala s turistickými palicami. Počas obrovského krpálu hore som sa snažil odľahčovať naladu a spomínal som moju plaveckú minulosť. Od toho momentu mi baby hovorili posmešne – majster sveta.

Keď sa zdálo, že sme už dosť blízko, stavil som sa so Zuzku o pivo, že to nestihne na vrchol do 10 minút. Po chvíľke rýchleho kroku až bežania zistila, že to až tak blízko nie je :D Nakoniec prekvapila, skoro vypľula dušu, ale stihla to. Východ slnka sme síce zmeškali, ale nevadilo nám to, mali sme krásne výhľady aj po ceste. Na vrchu sme si dali dlhšiu pauzu a užívali pohľad na strážcov dolín – kamzíkov, Západné a Vysoké Tatry.

Tak a to je približne koniec zážitkom z tohto parádneho víkendu :-)